Už z čias raného kresťanstva pochádza významné a impozantné skalnaté pohrebisko, La Salata. Dnes je táto oblasť prírodným archeologickým územím WWF. Nachádza sa na severnom pobreží Gargána, asi 7 km od Vieste smerom k Peschici, približne 700 metrov od ruín rímskej vily v Merine a vedie k nemu cestička ponad turistické stredisko Gabbiano Beach.
Tie pohrebiská, ktoré sa nachádzajú v blízkosti Vieste, majú podobu zložitých cintorínov, sú umiestnené v podzemí, ďaleko od obytných častí, pochádzajú z 3. – 4. storočia n. l.
Do ´jaskýň´ sa vstupuje cez otvor v skale, väčšina z nich má viac ako jednu miestnosť, v ktorej sú pod oblúkmi a v jednom prípade pod baldachýnom popri stene zoradené hrobky a krypty.
Obe pohrebiská, Salata aj Salatella, zaberajú územie asi 6000 m2 severovýchodne od spomínaného turistického strediska. Stĺpy vo výklenkoch na rakvy sú zasadené priamo na stenách jaskýň, rovnako ako niektoré náhrobné kamene. Pôvodne boli hroby zakryté ťažkými platňami a utesnené maltou.
Hrobky tvoriace Saletellu sa nachádzajú vo vyššej časti, v navzájom prepojených ´jaskyniach´. Tú vľavo tvoria dve miestnosti, v pravej je už spomínaná krypta s baldachýnom. Ak sa vyberieme po chodníku vedúcom k moru, natrafíme na malú jaskyňu, ktorá ukrýva iba samotnú klenbu. Asi 10 metrov od nej sa nachádzajú dve väčšie miestnosti nekropoly.
Najrozsiahlejšia a najfascinujúcejšia je však časť nazývaná Salata, ktorá je situovaná oproti moru a cez ktorú preteká potôčik. Ten pramení v jaskyni, ktorej steny ukrývajú mnohé hrobky a pokračuje cez veľkú jaskyňu na 30 metrov vysokom útese. V centrálnej časti nájdeme výklenky na rakvy rôznych veľkostí roztrúsené po celej miestnosti, v rôznych výškach a dokonca aj na rohoch a všade na stenách sú rozpoznateľné klenby a dekorácie.
Kresťania, na rozdiel od vyznávačov pôvodných kultov v Apúlii, pochovávali mŕtvych skromne a bez mumifikácie. Pri archeologických vykopávkach sa ako smútočná výbava najčastejšie našli africké lampáše s vyrezaným otvorom a s kresťanskými symbolmi, pochádzajúce zo 4. a 6. storočia, sklenené fľaše, železné a bronzové ozdoby a keramické predmety zo 7. – 10. storočia.
Dejiny Salaty sa z časti viažu na tie neďalekej rímskej vily v Merine. Kresťanská komunita z Merina dávno v staroveku vyčlenila niektoré miesta na uctievanie svojho kultu a na blízkych návršiach dala vykopať do skál pohrebiská. Preto práve táto oblasť podáva veľmi jasné svedectvo o skorej prítomnosti kresťanstva na Gargáne.
Salata bola využívaná ako nekropola až do vrcholného stredoveku, prakticky do úpadku mestečka.
Salata je okrem toho aj významným geologickým, botanickým a zoologickým územím. Pretekajú ním dva potôčiky krasového pôvodu, ktoré si pred ústím do mora razia cestu popod vápence a v podzemnej časti tak zbierajú meteorické vody. Prameň, ktorý vyviera v jednej z jaskýň Salaty obsahuje priezračnú vodu obohatenú o soli, vďaka čomu tu prežili aj niektoré takmer vyhynuté druhy živočíchov, napríklad vodné žaby, korytnačky a užovky a úhory a hlavátky, ktoré sem kladú svoje ikry. Z vtákov tu nájdeme sovy plamienky, holubice, morské sojky a biele trasochvosty. Vegetácia je typická pre Stredomorie, zaujímavé sú obrovské bodliaky rastúce v močiaroch.