Deň Sv. Juraja, v minulosti ochrancu mesta a dnes považovaného za druhého patróna Vieste, sa oslavuje 23. apríla. Je jednou z náboženských osláv jari, ktoré začínajú Veľkou nocou, cez Zjavenie archanjela Michala (8. máj) v Monte Sant´Angelo a končiac oslavami Sv. Márie z Merina.
V 17. storočí, v období trhu Sv. Juraja na nádvorí hradu sa vždy 22. apríla odohrávala pôsobivá ceremónia preberania majetku ´mastromercata´ (najlepšieho obchodníka). Pri tejto príležitosti mu kastelán odovzdal kráľovskú zástavu, miestodržiteľ justičné žezlo, starosta zástavu mesta a správca mestskej pokladnice kľúče od nej. Tak mal mastromrcato na celý týždeň, od 22. apríla do 1. mája, moc nad všetkým, od administratívy, cez spravodlivosť až po obranu mesta.
Sviatok trvá celý deň. Ráno ohňostrojom začína procesia, ktorá vedie od Katedrály až ku Kostolu Madony della Libera. Sprievod pokračuje pešo za múry mesta na kopec Sv. Margaréty, nazývaný aj kopec Sv. Juraja. Tu sa slúži omša a po nej sa všetci zhromaždia na neďalekom kopci, aby ochutnali tradičnú ´frittatu´ Sv. Juraja, miestnu omeletu, ktorá predstavuje význam mena Gheorghios, z gréčtiny roľník. Hneď potom sa sprievod vedený jednotlivými kongregáciami vracia späť do mesta. Popoludní sa oslava presunie na pobrežie Pizzomuno, kde sa koná exhibícia miestnych jazdcov na koňoch na počesť Sv. Juraja, ktorý bol vojak rímskej gardy za čias Dioklécia.
Sv. Juraj bol synom perzského otca a talianskej matky, ktorý priviedol na kresťanstvo manželku svojho prenasledovateľa, učiteľa Daciana. Juraja mučil napichnutého chrbtom na ostnatom kolese, ale jemu sa podarilo prežiť. Bol odsúdený na sťatie hlavy, ale pred smrťou prosil Boha o odplatu. A tak pri návrate z popraviska zasiahol blesk všetkých jeho katov. Chýr o svätcovi, ktorý síce šíril kresťanstvo sa ihneď rozšíril aj do islamského sveta. Katolícky kult zobrazuje Sv. Juraja v tradičnej póze na svojom koni, s kopijou prebodajúcou draka, ktorý sa vynoril z útrob pekelného podsvetia.
Postava Sv. Juraja sa viaže k legende z čias križiackych výprav, kedy v roku 1089, keď bolo ešte víťazstvo v nedohľadne „zrazu z hôr zostúpili bojovníci na bielych koňoch, a tí čo to videli na vlastné oči, rozpoznali armádu zoslanú Ježišom Kristom na čele so Sv. Jurajom...“
Pri prechádzke Starým Vieste natrafíme na mnohé výklenky s podobizňami, či už sochami alebo freskami, tohto svätca (ale aj Madony), obklopené kvetmi, obetnými darmi, či sviečkami. Tieto posvätné miesta sú symbolom oddanosti ľudu, ktorá bola v stredoveku nabádaná a rozptyľovaná všelijakými poverami a bludmi šírenými roľníkmi.
Sv. Juraj, či už na koni, alebo bez neho, s kopijou alebo radlicou, je Sv. Juraj ´hrdinom´ prvého zo sviatkov jari.

Okrem Katedrály sa vo Vieste nachádzajú aj iné zaujímavé kostoly.
V historickom centre, neďaleko polostrova Sv. Františka stojí stará nemocnica, známa aj ako Kostol Sv. Petra z Alcantara. Do konca 18. storočia tu okrem kostolu bola aj nemocnica s viacerými izbami, ktorá slúžila aj ako útulok pre bedárov. Viedla ju Kongregácia Sv. Petra z Alcantara, najskôr duchovní a neskôr svetskí hodnostári. V sakristii je možné obdivovať vzácne plátno z 18. storočia s podobizňou Sv. Simonea, ktoré je dielom viestanského maliara Giuseppeho Tomaiola.
V samotnom centre mesta, na hlavnom korze, hneď oproti radnici sa nachádza Kostol Sv. Kríža. Na Veľký piatok 20. apríla 1696 na procesiu vyniesli veľký kríž. Pri tejto príležitosti, kapucínsky kňaz Antonio Agnone vyzval veriacich, aby podporili výstavbu kostola na počesť svätého kríža, a tak vďaka štedrosti Viestancov bol kostol dokončený v októbri toho istého roku. O necelé dva roky, 1. mája 1698, kostol vysvätil biskup Kreaytter de Corvinis. Keďže s rokmi bola táto zóna osídľovaná stále viac a viac, obyvatelia postrádali faru, a preto 18. júna 1881 biskup Domenico Arcaroli priznal kostolu farský štatút. Kostol bol ale malý, aby mohol slúžiť na tento účel, a tak ešte predtým, ako bol uznaný za faru dal biskup Eustachio Dentice v roku 1827 pristaviť zvonicu, sakristiu a kaplnky, všetko zvnútra vyzdobené stukou. Práce boli ukončené v roku 1833. Vo vnútri sú vo výklenkoch umiestnené sochy proroka Sv. Eliáša a biskupa Sv. Nikolasa z Miry, basreliéf z bieleho mramoru zobrazujúci poslednú večeru a vo výške sa vypína masívny krucifix. Nedávno prebehla rekonštrukcia kostolnej veže a obvodových múrov a do záhrady pri kostole bola umiestnená bronzová socha Sv. Pia z Pietrelcina.
Na strete pobreží Ameriga Vespucciho a Europa sa nad prístavom týči Kostol Sv. Márie z Konštantínopolu, ktorý je od roku 1866 spojený s bývalým kapucínskym kláštorom. S jeho výstavbou sa začalo so súhlasom vtedajšieho biskupa Ambrogia Palomba 1. mája 1634. Ako je zvykom kapucínov, objekt postavili samotní mnísi, dôkladne a s námahou vybudovali v dolnej časti priestory na administratívne účely, a na poschodí 15 malých izbíc. Pre prípad tureckých vpádov tu zriadili zbrojnicu vybavenú puškami, šabľami a delami. Kostol bol vysvätený biskupom Kreaytterom 22. júna 1698. Je charakteristickým malou vežičkou, ktorá je umiestnená pri hlavnom vchode a zobrazuje Ježiša, ako láme chlieb na sviatosť oltárnu (farnosť slúžila na vysväcovanie), po jeho boku stojí Sv. František z Assisi (jedná sa o františkánsky kláštor) a Madona (podľa ktorej je samotný kostol pomenovaný). Strop nad jedinou loďou tvorí klenba s radom oblúkov, kde je umiestnené plátno s olejomaľbou z roku 1641 od španielskeho maliara Giovanniho de Lopreite, ktorá zobrazuje blahoslavenú Pannu Máriu obklopenú anjelmi a svätými.