Katedrála, vysvätená v roku 1981 pápežom Jánom Pavlom II., bola postavená na najvyššom bode starého mesta, hneď pod hradom. Je jedným z najstarších kostolov postavených v románskom slohu v Apúlii a zároveň je najvýznamnejším historickým a cirkevným monumentom vo Vieste.
Kostol je venovaný Najsvätejšej Panne Márii Prijatej v nebi, ako hovorí nápis na pamätnej tabuli, ktorá sa nachádza v polkruhovom výklenku na oltári v prednej časti chrámovej lode.
Základy kostola boli položené medzi 10. a 11. storočím. Pôvodná štruktúra budovy s typickým pôdorysom v tvare kríža je rozdelená na tri lode radom dvanástich stĺpov (ako symbol dvanástich apoštolov) v dvoch radoch s tromi oblúkmi na každej strane, ktoré dnes majú podobu kaplniek.
Pravá strana budovy je vstavaná priamo do útesu, čo je možné pozorovať na dlažbe pri prvej kaplnke na pravej strane. Aj napriek reštauračným prácam sú stĺpy v ľavej lodi pôsobením času a zemetrasení viditeľne šikmé. Tieto odrážajú barokový štýl, mozaiky na mramorových oltároch – dielo Neapolčana Giovanniho Baroneho však znázorňujú románsky štýl.
Strecha nad hlavnou loďou bola pôvodne vysoká vyše troch metrov a mala tvar vežičky. Na jej vrchole boli na dreve namaľované tri postavy (neskorý barokový štýl) zobrazujúce Pannu Máriu, patrónku kostola, Sv. Juraja, patróna mesta a Sv. Michala, patróna Gargána.
Vo vrchnej časti hlavnej lode sa vyníma drevený chór a krucifix z roku 1700. Na strope sa vyníma maľba z roku 1779, ktorej autorom je Luigi Volpi a znázorňuje ´Ježiša odháňajúceho obchodníkov z chrámu´. Hlavný oltár, vysvätený biskupom Marucom v roku 1769, je mramorový a viacfarebný.
Dlažba sa pôvodne skladala z veľkých kociek miestneho kameňa, ktoré v roku 1980 po kompletnej rekonštrukcii nahradila florentská pálená tehla, aby odrážala farby stropnej maľby.
Prirodzené svetlo vniká dovnútra cez dvanásť širokých okien, avšak pôvodne bol kostol osvetlený šiestimi užšími ale predĺženými otvormi.
Obvodové kaplnky boli vybudované v 13. – 15. storočí, v každej sa nachádzali obrazy, ktoré neskôr doplnili sochy.
V pravej časti kostola sa nachádza kaplnka Panny Márie z Merina venovaná patrónke mesta, po tom, ako drevená socha s jej podobou zostala nedotknutá po požiari, ktorý nevysvetliteľne vypukol v sakristii. Socha, pravdepodobne dielo neapolskej školy, pochádza z 15. storočia a znázorňuje Pannu Máriu Zvestujúcu ako prijíma správu od archanjela Gabriela.
Druhá kaplnka na tejto strane je venovaná Sv. Františkovi z Pauly, zakladateľovi Rádu Najmenších bratov.
Tretia je venovaná archanjelovi Michalovi. Na čelnej strane oltára je umiestnená v mramore socha mŕtveho Krista a pamätné tabule biskupov, ktorí pôsobili vo Vieste. Za zmienku stojí tá patriaca Ugovi Boncompagnimu, ktorý sa v roku 1571 stal pápežom Gregorom XIII.
Štvrtá kaplnka je venovaná Sv. Anne. Najvýraznejším artefaktom je príklop longobardského sarkofágu z 8. storočia s gréckym krížom.
Predposledná kaplnka je venovaná Sedembolestnej Panne Márii a mŕtvemu Kristovi ako zobrazujú drevené sochy. Je tu umiestnený organ sprístupnený 30. marca 1980 pri príležitosti znovuotvorenia kostola po dlhých rekonštrukčných prácach.
Posledná kaplnka na pravej strane slúži na vysväcovanie a slávnostné prísahy.
Plátno prevyšujúce oltár pochádza z roku 1771 znázorňuje Madonu s dieťaťom a pod nimi Sv. Jozefa, Sv. Krišpína a mladého Sv. Jána. V spodnej časti sú vyobrazené pracovné nástroje, a to vreteno, ihla, zákolesník a sekera.
Na ľavej strane sa nachádza kaplnka venovaná Sv. Trojici ako znázorňuje plátno z 18. storočia, dielo viestanca Giuseppeho Tamaiula.
Ďalšou v poradí smerom k východu je kaplnka Madony s ružencom, kde sa nachádza obetný oltár nesúci jej meno, dielo janovského maliara Michele Manchelliho z roku 1581. Okolo je umiestnených 15 obrázkov znázorňujúcich 15 Záhad. Vo vrchnej časti je slávnostná liturgia z raja, v strede Madona s dieťaťom, ruženec, Sv. Pio V., Sv. Katarína, Sv. Dominik a ďalší.
Nasleduje kaplnka venovaná patrónovi mesta Sv. Jurajovi s drevenou sochou znázorňujúcou tohto mučeníka.
Posledná kaplnka slúži ako krstiteľnica, je vykladaná farebným mramorom pochádzajúcim zo starého barokového presbytéria a uprostred sa týči impozantná socha Panny Márie Nepoškvrnenej z roku 1756 od Nicolu Brudagliho.
Hlavné priečelie je jednoduché, bez portálu, ružicového okna či akéhokoľvek iného ornamentu. Naopak, bočné severovýchodné priečelie je vyzdobené rímsami, dekoráciami a najmä oknom nad portálom, jediným otvorom vyzdobený listami a zvieratami. Ornamenty lemujú celú bočnú stenu a kostolnú vežu, ktorá bolo zrekonštruovaná štyri roky po druhom páde v roku 1772, ako hlása latinský nápis na nej. Je tiež symbolom viery viestanského ľudu, ktorý neponúka návštevníkom len útesy a nádherné pláže, ale tiež kresťanské hodnoty priblíženia sa k Bohu, stvoriteľa všetkej tej nádhernej krajiny, ktorej je Vieste súčasťou.
V sakristii sa nachádza dôkaz o požiari, ktorý zničil všetko okrem drevenej sochy Panny Márie z Merina. Tá zostala záhadne nedotknutá čo viedlo Viestancov k tomu, aby jej v roku 1617 venovali už spomínanú kaplnku.